štvrtok 27. apríla 2017

O roadtripe po strednom Slovensku.

Minulý rok som bola na roadtripe rovno dvakrát. Na jeseň vo Francúzsku (z čoho ste už pár článkov mohli vidieť), ale ešte v júli sme boli s priateľom na jednodňovom roadtripe po strednom Slovensku. Jedno ráno sme sadli do auta s tým, že ideme do Vydrovskej doliny (o ktorej tiež bude článok), no keď sme už tam sedeli, dali sme si takú menšiu okružnú jazdu stredom našej krajiny. Východ už predsa relatívne dobre poznáme a obaja radi objavujeme, tak prečo nie?

Milujem cestovať s priateľom, lebo on sa nenahnevá, ale poslušne zastaví, keď zrazu zakričím, že si musím odfotiť ten strom, alebo že musíme zastať, lebo tu je pekne. A na híkanie "pozor vtáčik" si už zvykol nielen on, ale aj kamaráti. Lebo predsa ak by sme boli prešli vtáčika, nemohla by som sa na seba pozrieť v zrkadle.

Pri prezeraní týchto fotiek som si opäť raz uvedomila, že po svete chodím ako taký teplomer. Každé pekné miesto by som najradšej "okoštovala". Postavila sa tam, alebo si sadla, a vnímala charizmu, energiu a krásu toho miesta. A to so zatvorenými očami, pretože hoci ma tam priviedli oči, tú krásu je tam doslova cítiť. Na každé také miesto by som sa najradšej nasťahovala. Milujeme sa s priateľom rozprávať o tom, kde všade budeme bývať. V tôni každého obrovského stromu, pri každom roztomilom potôčiku a pod každým kúzelným lesom.

Veronika, vezmeš si ma?


2 komentáre:

  1. Joj, presne taký prístup pri cestovaní by som aj ja potrebovala!:D Z fotiek cítiť tú radosť z pekných miest a chvíľ... :) A tá posledná veta? Naozaj? Ak áno, tak gratulujem!!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Posledná veta je naozaj, no nemám žiaden prsteň, ani nič, vznikla nejak z peknej chvíle :) No myslím, že bude krajšia ako raz tá ozajstná, lebo bola spontánna a čarovná :) Dala som si ju sem viac-menej pre seba, ako spomienku.

      Odstrániť

Every comment makes my day!